Zuzu blog

Dnešnou brokolicovou večerou som úspešne zdolala prvý polčas detoxikačnej 28-ičky, ajkeď nie úplne podľa pravidiel. Lyžica medu a hrsť jahôd alebo čerešní sú stále moje kamarátky, ale teraz o niečom inom.

Druhý týždeň sa u mňa z veľkej časti skladal z návštevy u rodičov, čo bolo na jednu stranu dobre. Nemusela som variť priateľovi a tak som sa vyhla lákadlám pri dochucovaní jedla. Na druhú stranu tu však bola domácnosť, v ktorej nájdete toľko nezdravého jedla, ktoré väčšinou už ani nekupujem. Vrámci stratégie, čo nekúpite, nemôžte zjesť. Zároveň vždy hrozí, že nenájdete všetko, čo potrebujete.

Prvý problém nastal hneď pri brokolicovom obede. Som zvyknutá používať čerstvú brokolicu, ale maminka mala len mrazenú. Tak som nakoniec spotrebovala skoro kilo a ani som nevedela ako. Pri mrkvovom perkelte som však objavila čaro toho, keď necháte krájanie mrkvy na robotovi.

Najhoršie to bolo večer, keď som zistila, že cviklový šalát, ktorý som viezla štyri hodiny v autobuse, mi skysol. Ponaučenie, nevoziť veci, ktoré držíte doma v chladničke.  Na spiatočnej ceste som ale viezla bryndzu, ktorú som mala mať na večeru, ale v Prahe sa zle zháňa.

Cestoviny boli pre mňa prvým jedlom, ktoré som nevládala dojesť. Spravila som si celkom normálnu porciu, na akú som zvyknutá, ale bolo toho moc. Sto gramov cestovín bohate stačí. Ďalším dávkovým prekvapením bol boršč. Ak si pripravíte ten z knižky podľa kompótovej miery, vydrží Vám aj na šesť jedál. Výhodou je, že má príjemnú chuť, takže Vám s jeho jedením určite niekto pomôže. A keby nie, vydrží v mrazničke. Hrachová polievka vydrží tak 2-3 osobám na jednu večeru, ale ak máte čas, zjete celý liter aj samy.

Dnes prišli na rad kuracie karbanátky. Použila som dve vykostené stehná a jedno prsko, takže polovicu prska, 3/4 zeleru a vrchovatý tanier hlávkového šalátu s uhorkou. Z mäska som zjedla asi tretinu. Musím ale priznať, že výrazná kuracia chuť nepatrí medzi moje obľúbené. Viac sa budem tešiť na morku.

Ťeším sa aj na ďalšie raňajky, ale o tom nabudúce.