Zuzu blog

Každý deň, je naším novým začiatkom. Každý deň, je novou kapitolou, ktorú píšeme, a ktorú zanechávame na tomto svete. Každý deň by sme mali žiť naplno a nie iba prežívať. Ale, čo to zmanemá, žiť naplno? Ako máme každý deň stihnúť, všetko, čo by sme chceli? A čo máme vlastne od života chcieť?

A tu je práve ten problém. Čo vlastne chceme? Dobrú prácu? Šťastnú rodinu? Cestovať? A na čom vlastne záleží? Aký je vlastne zmysel života? A existuje vôbec?

Každý život je ale iný. Každý z nás je iný. Každý z nás má svoj vlastný cieľ a nájsˇho, je to najťažšie.

Keby sa ma niekto spýtal, kde chcem byť o dvadsať rokov, asi prvá odpoveď je, niekde v pralese medzi opicami. Po chvíli ma ale napadne, ale veď chcem mať deti a hromadu, tak kde je medzi tými opicami pre ne miesto? A budú aj ony spokojné niekde v džungli? A čo môj vtedajší manžel, bude to aj jeho sen?

Človek je spoločenský tvor a ja mám v konečnom dôsledku ľudí rada. Milujem svojho partnera, svoju rodinu a vážim si každého človeka, jeho existenciu a hodnotu. Ako teda môžem odcestovať na druhý koniec sveta a študovať iný druh a na ten svoj pri tom zabudnúť?

Na druhú stranu ale milujem zvieratá. Neznamená to ale, že mi musia robiť spoločnosť, rovnako ako nechcem byť v denno-dennom kontakte s niektorým so svojich strýkov. Raz za čas je to fajn, ale všetko s mierou. Za osmenásť rokov môjho života mi začala lliezť na nervy aj mama :)

Keď zabudnem na sny, ktoré by som neskôr ľutovala, čo mi vlastne ostáva? Deti? Naozaj chcem život zasvetiť iba rodine? To nechcem nič dokázať? Nevravím, že vychovať deti je zanedbateľné alebo jednoduché, práve naopak. Ale je to všetko? Aké sú moje hodnoty?