Zuzu blog

Faktom číslo jedna je, že biopotraviny sú naozaj dva až päťkrát také drahé, ako tie nebio. Názory, prečo je to tak, sú rôzne. Roman Uhrín dokonca vo svojej knihe Vegetariánská biokuchařka za spoločnosť Country Life, čo je jeden z najväčších distribútorov biopotravín v Česku, tvrdí, že to nie je tým, že by boli biopotraviny drahšie. To tie nebio majú rôznymi chemickými metódami stlačenú cenu neprirodzene nízko.

Jedným z argumentov, prečo sú biopotraviny považované za zdravšie, je nižší obsah všelijakej chémie. Väčšina ľudí si myslí, že biopotraviny neobsahujú žiadne z týchto látok. Faktom však je, že existujú látky, ktoré  sú povolené aj v ekologickom hospodárstve. Na obale pelendreku zo sladkého drievka nájdete dokonca E-čka, niektoré z tých, ktoré patria medzi prírodné látky, alebo ich syntetické napodobeniny. Druhým a omnoho dôležitejším faktorom chémie je životné prostredie. Spodné vody, pôda aj vzduch sú natoľko presýtené chémiou, že tá sa nutne dostane aj do biopotravín, hlavne pri začínajúcej produkcii.

Pôvodne sa chemické prostriedky a antibiotiká používali hlavne na ochranu rastlín pred škodcami. Ekologické poľnohospodárstvo sa vrátilo k prirodzeným nepriateľom ako sú lienky a plazy, časť úrody však vždy podľahne prirodzenému výberu. U biobavlny sa pozbiera asi len polovica zo zasiatych rastlín. Bežné produkcie postreky nahradili šľachtením rastlín ale napríklad aj takzvanou genetickou modifikáciou. Do genetického kódu kukurice sa pridá časť plesne, ktorá sa živí baktériami, ktoré napádajú kukuricu.

Antibiotiká sa dnes používajú napríklad na urýchlenie rastu rastlín ale aj zvierat. Dávkovanie sa postupne znižuje pred zberom alebo porážkou, aby sa na pulty obchodu dostali s hodnotami, ktoré nám neublížia. Rovnako to funguje pri každej používanej chémii. V praxi žiadny pesticíd sám o sebe človeku ani väčšiemu zvieratu neublíži. Problémom býva kombinácia a tá môže uškodiť aj v malom množstve.

Práve vďaka týmto zlepšovákom, rastie nebio zelenina až dvakrát rýchlejšie a úroda je bohatšia, čo spôsobuje, že náklady na jej vypestovanie sú výrazne nižšie ako pri biozelenine. A to platí aj u ovocia aj zvierat. Zaujímavosťou je, že napríklad kravy, ktorým môže dojenie spôsobiť zápal vemien, sú liečené antibiotikami aj pri biomlieku. Rozdiel je však v tom, že zatiaľčo krava určená na bežné mlieko je z dojenia a predaja vyradená asi na mesiac, aby sa zbytky antibiotík nedostali k zákazníkom, kravy z biochovu majú túto lehotu až trikrát dlhšiu. Ak dokonca prejde zviera liečbou viac ako trikrát za rok, je vyradené úplne.

Veľkým faktorom výnosu pri chove zvierat, je priestor, ktorý na jedno zviera potrebujete a zdroj krmiva. Biokravy za zväčša pasú na pozemkoch farmy a v zime sú kŕmené senom, ktoré tiež pochádza z ekologického hospodárstva. Zvieratá nechované na biopotraviny žijú väčšinou v uzavretých halách a živia sa zmesou častokrát napríklad zo sóje. Toto krmivo je zostavené tak, aby zvýšilo produkciu, ale nebýva pre zvieratá prirodzenou potravou.

Ďalším bodom je vek zvierat, ktoré idú na porážku. Keď halu naplníte kurčatami, ktoré tam budú žiť asi šesť týždňov, a potom s váhou od kila do kila a pól na pulty obchodov. Keď nakúpite kvalitné kura z farmy, máte istotu, že si malo kde zabehať a býva aj omnoho staršie. Kura z farmy býva častokrát už malá sliepka alebo kohút. Nezabudnime poznamenať, že zviera, ktoré svoje svaly nielen kŕmi ale aj používa, ich má zdravšie, pevnejšie a býva menej tučné.

Na záver by som chcela povedať asi toľko, že cena biopotravín nie je vždy len spôsobom, ako zo zákazníka vytiahnuť čo najviac peňazí. K nákladom na to, aby svoje produkty vytvorili ekologicky, pripočítajme ešte poplatky za kontroly a certifikáty bioproduktov, ktoré tiež nie sú lacné. Či sú biopotraviny naozaj výrazne zdravšie pre náš organizmus, alebo ide skôr o ekologickú službu našej planéte, je nezodpovedaná otázka. Faktom ale zostáva, že cena biopotravín zodpovedá ich pôvodu. Väčšinou.