Netrvalo dlho a zrazu tu už bol prvý augustový týždeň. Po necelom dni u rodičov sme sa nalodili do starej Felície a vyrazili cez Maďarsko, Srbsko a Čiernu horu až do takvaných Albánskych Álp, známe aj ako Proklatie. Cesta do hôr bola náročná, ale keď sme dorazili do Curraj i Epërm, vedeli sme, že to stálo za to. Človek sa cítil, ako na konci sveta. Čistô vodu ste bez väčších obáv mohli piť priamo z rieky, všetko jedlo bolo nutné doviezť na osloch, jedinom dopravnom prostriedku, ktorý sa do údolia mohol dostať. Varilo sa v poľnej kuchyni, sprchy aj záchody boli koncipované v podobnom duchu. Ak vám niekedy stanovanie prišlo drsné, vynásobte to ešte tak desaťkrát a možno sa priblížite údoliu, ktoré patrí medzi nadrsnejšie oblasti v Albánsku.
Po týždni strávenom v stanovom mestečku sme mali v pláne stráviť ešte týždeň v horách, ale po zrelej úvahe sme si na to netrúfli. Ako vraví jedno anglické úslovie: better save than sorry (radšej ostať v bezpečí, ako potom ľutovať; pozn.: slovenský ekvivalent ma nenapadol). Zišli sme teda z hôr spolu s ostatnými, ktorí pokračovali domov, a vydali sa na cestu naprieč krajinou.
Prvé dojmy z miestnych na seba nenechali dlho čakať. Miestna pohostonnosť, vychádzajúca čiastnočne z tradície a čiastočne z mentality tamojších ľudí, nás neprestávala prekvapovať. Počas celej cesty sme cítili, že hosť v týchto končinách si stále zachováva status človeka, ktorého si treba vážiť a nie ho ožobračiť pre vlastný prospech. Cesta do Albánska môže byť pre niektoých ľudí ako cesta v čase. Na jednej strane pri ceste na juh cítite, ako západná mentalita prechádza do myslenia obchodníkov, na druhje strane máte neustále pocit, že z bežných ľudí ešte nestihla vyprchať ľudskosť a radosť z toho, že Vám môžu pomôcť.
Asi jedinou reálnou prekážkou, ktorú sme denno denne prekonávali, je prekážka jazyková. Albánčina je jazyk špecifický. Tvorí samostatnú jazykovú skupinu a výslovnosť niektorých slov nemusí byť na prvý pohľad zjavná. Albánčina neobsahuje napríklad neurčitý tvar slovies, čo môže keď sa s niekym rozprávate napríklad po anglicky pôsobiť rušivo. Veľa ľudí, ktorý hovoria po anglicky, budú preto hovoriť trochu inou angličtinou ako Vy. Nezaškodí ani to, keď sa naučíte pár základných slov po Albánsky a budete mať po ruke mobil alebo papier a pero, hlavne keď pôjde o čísla. S tými bola vždy najväčšia zábava. Samozrejme máte výhodu, ak ovládate základy taliančiny alebo ruštiny, ktorou často hovorí staršia generácia. Skúsenosť máme ale takú, že sa nakoniec dohovoríte vždycky.
V priebehu našej cesty zo severu na juh a spať, sme sa snažili vidieť všetko, čo sa len za dva týždne dá. Albánsko je síce malá krajina, ale nebudem tvrdiť, že sme nemuseli robiť kompromisy. Hlavne čo sa týka miest, kam nejazdila bežná hromadná doprava, ktorú sme väčšinou používali. Napriek tomu sme prešli väčšinu väčších miest, niekoľko z nich zapísaných v UNESCO, navštívili archeologické aj prírodné pamiatky po celej krajine a aspoň vzdialene zakúsili, čo za krajinu vlastne Albánsko je.
Posledných pár dní sme strávili v Macedónsku. Oproti Albánsku to bol úplne iný svet. Viac západný. Viac taký, ako sme zvyknutí doma. Stihli sem zakúsiť len pár dojmov z ďalšej malej-veľkej krajiny a uvedomiť si, čo všetko o tejto časti sveta nevieme. A hlavne, aký je pohľad Macedóncov na nás.
Na konci augusta sme odleteli späť domov. Prný dojmov, zážitkov, ale aj čokohosi, čo nám nikdy nikto nevezme. Radi by sme sa sem o rok vrátili znova a pokúsili sa dohnať apsoň niečo z toho, čo sme nestihli.
Komentáre