Zuzu blog

Dnes je prvý oficiálny povianočný deň a ajkeď vianočné sviatky končia až 6. januára, premýšľam, či sa dneškom končí môj závazok vegánskych Vianoc, alebo či prerastie do novoročného predsavzatia. Ako to dopadne ukážu najbližšie dni, ale nech spravím čokoľvek, moje hodnoty to dúfam nezmení.

AKO SA TO KU MNE DOSTALO

Je to asi rok, čo som si po prehliadke u doktorky priznala, že mám problém s nadváhou. Vo svojich 21 rokoch som prekročila BMI 25,4 a obvod pása 80 cm. OBa tieto údaje znamenajú zvýšené riziko chorôb srdca a ciev. Denne som musela vypiť 3-4 litre vody, v horúcich aj 6 a viac. Vedela som, že musím niečo zmeniť.

Mala som skúsenosti s rôznymi stravovacímy systémami, od krvných skupín, cez delenú stravu až po racionálnu výživu, ale pri žiadnom som nebola schopná vydržať dostatočne dlho, aby sa ukázali výsledky. Po novom roku som sa opäť pustila do 28-dňového programu, ktorý kombinuje prvé dva systémy a zahŕňa presný jedálniček, ktrý bol pre mňa dôležitý. Je jednoduchšie, keď Vám niekto všetko naservíruje na zlatom podnose.

Po prvom týždni som začala mať problém, ako pri každom pokuse o tento program. Nemám rada chuť mäsa. Väčšinou som ho zvládala ako nutné zlo, ale tie dni som ju zvládala naozaj zle. Až tak, že som program predčasne ukončila a prešla na čistú delenú stravu.

Podľa tohto systému boli ako ielkovinové potraviny posavenú vlastne potraviny živočíšne, takže ako sacharidové jedlá som vyhľadávala recepty z vegánskej kuchyne. Zozačiatku mi tie miso pasty a lahôdkové droždie prišli zvláštne, ale časom som si vypesovala systém. Zároveň sa mnohý autori vo svojich receptoch nezapreli a zdôrazňovali v nich hlavne etickú stránku vegánstva.

Keď som sa rozčítala viac, začala som sa stretávať s dôvodmi ekologickými a zdravotnými, na ktoré som v tom čase dosť počula, nakoľko bolo moje zdravie očividne podlomené. A mám rada prírodu a považujem sa za ekologicky založeného človeka. Začala som teda pátrať viac.

Po čase som našla hromadu článkou, ktoré obviňovali živočíšne potraviny za všetky problémy sveta, čo je samozrme prehnané. Po tom, ako som si objednala a vyzdvihla svoju B12, pustila som sa do experimentu. Zo dňa na deň som sa rozodla stať vegankou. Brala som to ako experiment a vydržalo mi to tak do najbližšej akcie s kamarátmi. Potom som si zase povedala, že chem byť vegánka, ale zakaždým som podvádzala.

PREKÁŽKY MOJEJ VÔLE

Prvou a najväčšou prekážkou pre začínajúceho vegána je, že väčšina populácie skrátka vegánska nie je. Obed v menze? Pri troche šťastia vegetariánsky. Oslava narodenín? Už len torta je plná mlieka vajec, nehovoriac o sviatočnom grilovacom menu. Spoločné varenie na akciách? Nech sa páči, tam je kuchyňa.  Nutnosť sa za prvé priznať, že ste odlišný a za druhé trvať na svojom, keď na to niekto zabudne je skrátka únavná.

Najväčší problém nastal ale na tábore, kde som bola vedúcou. Po dohovore s vedúcou kuchyne som bola utvrdená v tom, že dostanem jedlo bez mäsa, ktoré mi nechutí, a mlieka, ktoré zhoršuje moju alergiu. Na mlieko sa ale zabudlo hneď na začiatku a bezmäsé obedy došli po troch dňoch. Ešteže budeme mať ďalší rok vlastnú kuchyňu. V každom prípade to ale znamenalo, že moje vagánstvo bolo pochované.

Prakticky až posledných pár dní bolo u mňa skutočne vegáskych. Jednak tomu rpispela celá atmosféra Vianoc, druhak to, že som ich strávila u rodočov. Nakoľko sa brat spolu s priateľkou stali vegánmi a býva u rodičov, sú zvyknutý na to, že vegáni existujú. Že sa lokše spravia bez vajca, že je na šporáku vždy hrniec so zeleninovým vývarom, že mamina kupuje aj sójové mlieko a tofu. Schopnosť okolia rešpektovať moje rozhodnutie, výrazne uľahčí to, že sa dobrovoľne radím k menšine.

Aj preto bol dlho najväčšou prekážkou môj priateľ. Chvíľku to vážne vyzeralo, že si budem musieť vybrať medzi ním a svojím novoobjaveným názorom. Toto rozhodnutie ma privádzalo k myšlienke, že ak sa môj priateľ nestane vegánom, asi nemáme šancu. To ma, na jeho popud, doviedlo k myšlienke, že možno nie je problém v ňom, ale vo mne. Poznáme predsa rôznych ľudí, medzi nimi aj vegánov, ktorých predsa on rešpektije, tak prečo by to u mňa malo byť inak?

Skutočná prekážka bola predsalen v tom, ako som sa vegánstvo pozerala ja. Populárne články, ktoré vyhrasovali vegánstvo za zlatý grál a riešenie všetkých problémov ľudstva, ma dostali. Naozaj som verila, že ten, kto nie je vegán, buď nemá informácie, alebo je skrátka ignorant.

A práve to bol môj kameň úrazu. Môj priateľ sa skrátka vegánom nestane a ja to musím rešpektovať. Nepozerať sa na zvyšok sveta ako na menej cenných ľudí a uvedomiť si, že nie každý človek je nadstavený na to, byť vegánom. Niekto skrátka vie, ako áš svet funguje, ako sa naše jedlo dostane na stôl, a sojí i to za to. A to je asi vec, ktorá napadá to, že moje rozhodnutie je správne.

A PREČO VEGÁNSTVO?

Po takmer roku plávania medzi mäsom, vegetariánstvom a vegánstvom dochádzam k záveru, že si musím vybrať. Jednak, aby som sa nehrala na niečo, čím nie som, a druhak, aby som mohla svoj ázor prejaviť naplno.

Máme len jednu planétu a bez ohľadu na moju vieru, ktorou vegánstvo v konečnom dôsledku je, je pre ňu rastlinná strava šetrnejšia. Nechcem, aby sme museli chovať také veľké množstvo zvierat v takej koncetrácii, ako sme v dnešnej spoločnosti nútení. Tento trend vedie k tomu, že zo zvieraťa sa stáva vec, tovar, a s týmto výslekdom nesúhlasím. Nechcem sa toho zúčastňovať a nechcem aby boli moje činy v rozpore s tým, čomu verím. Len dúfam, že ma svet príjme takú, aká som.