Pred pár dňami som narazila na záznam prednášky na tému História konzumácie mäsa. Nakoľko ma téma stravovania zaujíma zo všetkých strán, dosť som sa na ňu vrhla. Popíšem skôr svoje reakcie, prepisovať video asi nemá zmysel.
https://www.youtube.com/watch?v=ADhqLIEFlWA
Hlavné posolstvo, ktoré som si z prednášky odniesla, je, že človek jedol vždy technicky to, čo mal po ruke. Náš zažívací trakt a hlavne oheň a nástroje nám napomohli k úžasnej variabilite jedálničke, takže človek málokedy žil v skutočnom nedostatku. Veď aj o hladomoroch mal vždy kto rozprávať.
Hlad v minulosti bol typicky sprevádzaný vojnou alebo prírodnou katasrofou, dnes je skôr paradoxom. Ak by sme zobrali všetko jedlo, čo sa vyhodí napríklad v Japonsk, dostali by sme veľkosť potravinovej pomici v Afrike. Znie to až absurdne, ale dnešné prerozdelenie a hlavne rozdiely medzi krajinami a vrstvami jednu časť panéty vyhladujú, zatiaľčo ďalšia umiera na obezitu.
V dnešnej dobe sa však vyskytujú aj problémy, ktoré súvisia priamo z rozvinutým svetom. Ešte v priebehu nášho života sa môžme dostať do stavu, že skrátka dôjde voda. Vodu potrebujeme nielen na pitie, varenie a umývanie. Najväčší podiel sladkej vody sa spotrebúva už pri pestovaní rastlín, hlavne v suchých krajinách, ktoré na pestovanie napríklad melónov a paradajok nie sú stavané.
Nehovoriac o vode, ktorá sa priamo či nepriamo spotrebúva v živočíšnej výrobe. Zvieratá potrebujú tiež jedlo, pitie a hygienu. Na svete žije viac hospodárskych zvierat, ako ľudí. Napriek tomu, že ľudia metódov pokus-omyl živočíšnu výrobu zefektívnili, stále padne tretina obilnín na výživu zvierat. Čo sa týka vody, je tento rodiel ešte väčší. A voda dochádza. A dochádza aj priestor, kde sa pestuje potrava jednak pre ľudí, jednak pre zvieratá.
V minulosti sa človek vedel prispôsobiť. V poslednej dobe ľadovej tvorilo mäso asi polovicu príjmu potravín, v obdobiech teplejších zas výrazne prevládala rastlinná strava, ktorá bola dostupnejšia. Dnes už nie sme limitovaný tým, čo máme na dosah. Západný svet si môže vybrať, čo bude jesť. Rozhodnutie medzi vysokokoncentrovanou živočíšnou a surovinovo menej náročnou rastlinnou stravou je na nás.
Otázne je, či sme schopný upraviť svoj jedálniček tak, aby ho naša planéta zvládla. Či zvládneme využiť našu úžasnú flaxibilitu, alebo či padneme za obeť vete: "Nie som králik, potrebujem svoj steak."
História konzumácie mäsa: Strácame schopnosť prispôsobiť sa?
04.08.2015 20:32:52
Komentáre
"Nie som králik."