Zuzu blog

Dnešný človek má, bez ohľadu na náš svetonázor, vo svete svoje význačné miesto. Zabrali sme prakticky každé miesto na Zemi. Začína nám byť tesno, tak sa posúvame ďalej. Môžme si klásť otázky, či je to správne, či na to máme právo, či je to prirodzené, ale faktom zostáva, že toto prvenstvo nám nikto nevezme.

Keď sme už pri tých filozofických otázkach, zastavme sa aspoň pri jednej. Sme ochotný prijať následky toho, čo sme spravili? Táto planéta za posledných pár tisíc rokov nezmenila len k obrazu nášmu. Pomaly začína vysielať signály, že nás má dosť. Neviem o jendodznačnom dôkaze, že keby človek ostal v jaskyni, nenastalo by globálne oteplovanie, že by bolo menej prírodných katastrôf alebo pôda menej vyčerpaná, ale musíme si priznať, že máme na tom svoj podiel.

Keď sa zamyslíte, určite si spomeniete na nejaký zaručený recept, ako šetriť rpírodu, ktorý skrátka prešil popri Vás bez väčšieho povšimnutia. Kto z nás zhasína v miestnosti, ktorú opúšťa na viac ako pár minút, zastavuje vodu, keď si mydlí ruky a stišuje kúrenie na noc. Kedy naúposledy ste šli autom niekem, kam ste sa mohli dostať hromadnou dopravou alebo dokonca peši. Kedy naposledy niekto vrátil v jedálni alebo reštarácii polovicu obeda, pretože ju nedokázal zjesť.

Netvrdím, že musíme byť všetci dokonalí. Ide skôr o to, že pokiaľ sme taký výnimočný, medzi ostatnými druhmi, máme aj výnimočne veľký podlel na tom, čo sa deje okolo nás.